My sme Potomkovia Huncokárov.
Naši predkovia Huncokári (tento výraz vznikol z pôvodného nemeckého slova Holzhacker), prišli do lesov Malých Karpát ako odborníci na prácu s drevom v polovici 18. storočia z rôznych oblastí dnešného Rakúska a Nemecka. Usídlili sa tu na lesných samotách, založili rodiny, ťažili a spracovávali drevo v tunajších lesoch. Zo svojej vlasti si okrem rodnej reči (nemčiny) priniesli aj prepracovaný spôsob ťažby dreva, starostlivosť o trvalo udržateľný les a špecifický, z dnešného pohľadu tak trocha tajomný spôsob života na samote.
I keď žili roztrúsene na samotách v lesoch, tvorili uzavretú komunitu a len zriedka uzatvárali manželstvá s inými ľuďmi, než zo svojej komunity. Ľudia „zdola“ (ako naši predkovia označovali tých čo žili dole v dedinách a mestečkách) vedeli, že Huncokári sú pracovití, čestní a zodpovední. Preto si ich radi najímali aj na práce u nich dole.
Po skončení 2. svetovej vojny bola komunita našich predkov značne zdecimovaná. Väčšina z nich bola v rámci benešových dekrétov prevezená do sústreďovacích táborov (Grinava, Kopčany, Nováky) odkiaľ mnohí z nich boli „odsunutí“ do Nemecka. Pre akútny nedostatok pracovníkov v lese však bola časť Huncokárov namiesto „odsunu“ na základe žiadostí z miest a obcí z týchto táborov vrátená späť do lesov.
Pôvodná uzavretá komunita nemecky hovoriacich drevorubačov sa síce už do pôvodnej podoby nikdy neobnovila, no z mnohých sa stali vyhľadávaní odborníci v oblasti lesného hospodárstva.
My Potomkovia Huncokárov pôsobíme ako občianske združenie.
Naším hlavným cieľom je záchrana kultúrneho dedičstva po Huncokároch
Tento náš hlavný cieľ napĺňame najmä týmito formami:
a) aktívne podieľanie sa na záchrane a starostlivosti o pamiatky, ktoré sa po Hucokároch ešte zachovali
b) spracovávanie zvukových a obrazových dokumentov z výpovedí posledných žijúcich svedkov doby spred roku 1945
c) zhromažďovanie historických fotografií, matričných záznamov a iných dokumentov týkajúcich sa huncokárskej komunity
d) nadväzovanie kontaktov s potomkami rodín Huncokárov ktoré boli po roku 1945 z Malokarpatského regiónu vysťahované
e) aktívna propagácia Huncokárskej histórie formou prispievania do regionálnych a odborných periodík a médií
f) organizovanie kultúrno-spoločenských podujatí v nadväznosti na historické kultúrne tradície
g) zisťovanie príbuzenských vzťahov jednotlivých rodín a ich vzájomné spájanie formou tvorby a prepojenia rodokmeňov
