ČO NÁM PREZRADILI MATRIKY O PRVÝCH HUNCOKÁROCH
Keď sme sa pred rokmi rozhodli preskúmať najstaršie matriky malokarpatských obcí, s cieľom vyhľadať dôkazy o pôvode prvých horských ľudí v lesoch Malých Karpát, položili sme našim predkom tri základné otázky a jednu doplňujúcu. Ako sa vlastne voláte? Kedy ste prišli do malokarpatských lesov a kde ste sa v nich usadili? Kde sa nachádza Vaša pravlasť, z ktorej ste sa pred storočiami rozhodli odísť za prácou do Malých Karpát?
Na prvé tri otázky už poznáme odpovede. Širšia verejnosť sa s nimi bude môcť čoskoro oboznámiť v nami pripravovanej publikácii „Čo prezradili matriky o prvých horských ľuďoch – HOLZHACKEROCH v Malých Karpatoch“. Poodhaľujeme v nej časť doteraz nepreskúmanej minulosti huncokárskej histórie. Na štvrtú, doplňujúcu otázku odpovede zatiaľ nepoznáme, avšak sme sa k nim zase o kúsok priblížili. Výskumom najstarších matrík sme postupne, krok za krokom, zistili identitu historicky najstarších horských ľudí v Malých Karpatoch a v niektorých prípadoch aj ich pôvod. Tieto identifikačné údaje sú dobrým východiskom a zároveň nevyhnutným predpokladom pre ďalšie bádanie v pravlasti našich predkov, v matrikách, múzeách a archívoch Rakúska, Nemecka, Česka, ale aj inde.
Naše občianske združenie Potomkovia Huncokárov prednedávnom vydalo svoju druhú publikáciu, v ktorej genealogicky popisujeme rodinné a príbuzenské vzťahy jednej z najstarších holzhackerských rodín z rodu ASCHENSCHWANDTNER, ktorá žila v prvej polovici 18. storočia v račianskych, svätojurských a cajlanských lesoch a neskôr, po roku 1750, aj v častovských, sološnických a kuchynských horských usadlostiach. Na základe vyskúmaného sa podarilo dokázať, že najstaršími predkami horských ľudí z tohto rodu boli Jozef ASCHENSCHWANDTNER, narodený okolo roku 1687 a jeho manželka Kristína, narodená okolo roku 1700. Pri príprave tejto publikácie sa v priebehu viacročného výskumu matrík zozbieralo veľké množstvo zaujímavých informácií o živote prvých horských ľudí Objavili sme prvé písomné zmienky o približne 35 až 40 rodoch. Ich priezviská doslova „zasvietili“ v matrikách, keďže sa v nich dovtedy nevyskytovali. Archívne zápisy spočiatku neobsahovali presné identifikátory pôvodu z hôr či drevorubačského povolania, ako sú latinské poznámky „ex silvis“- z lesov, „ex montibus“- z hôr, „lignicida“ či „holzhacker“- drevorubač a podobne. Tie sa po prvýkrát objavili vo svätojurskej matrike 10. marca, 30. marca a 28. decembra 1728 – ex montibus lignicidae, 30. marca 1729 – ex montibus a v račianskej matrike 17. apríla 1734 – ex monte Reisenti Na základe iných, špecifických kritérií, sme sa pokúsili vyhľadať aj doteraz dobre „ukrytých“, prvých Holzhackerov. Prvý z nich bol Jacobus Fridrich – Holzkacker, ktorý mal zapísané povolanie v tvare Hulzhoker, už 14. septembra 1734 na Cajle. Najstarší dohľadaný zápis o narodení huncokárskeho dieťaťa Joannesa Mathiasa HAUA pochádza z 12. mája 1721 v Rači, ešte bez poznámky z hôr. Prvé huncokárske deti, Josephus Seher, Anna Maria Boger, Maria Pauer, s poznámkou ex montibus sa narodili v priebehu roka 1728 vo Svätom Jure. Najstaršia dohľadaná huncokárska svadba sa konala
20. augusta 1731 v Pezinku, ešte bez poznámky z hôr, ale 25. januára 1735 v Rači sa už oženil Joannes Cehlin, s poznámkou o pôvode – austriacus ex montibus. Zistili sme, že príchod nemecky hovoriacich drevorubačov do Malých Karpát z rôznych oblastí vtedajšej habsburskej monarchie, nemeckých, moravských a českých území (Sudety), bol postupný a individuálny a prebiehal oveľa skôr, ako uvádzala ešte donedávna, odborná literatúra. Rodiny prichádzali v malých skupinách, v rôznom časovom období a systematicky osídľovali horské usadlosti pozdĺž južného, malokarpatského hrebeňa. Niektorí horskí ľudia zanechali prvú, matričnú stopu už na konci 17. storočia (matrika v Sološnici, rod NAY a iné), ale väčšina z nich až v prvej tretine 18. storočia, hlavne medzi rokmi 1720 až 1739.
Poznámka: v odbornej literatúre sa ako začiatok éry osídľovania Malých Karpát nemecky hovoriacimi drevorubačmi udáva rok 1740. Vo svojich odborných prácach uvádza tento rok viacero autorov, okrem iných aj F. J. Beranek a G. Habáňová. Prvá huncokárska svadba sa konala v Častej v roku 1753, prvý zápis o pôvode z hôr v Modre bol z roku 1740. V knihe „Kronika rodu Hirner“ z roku 2013 jej autor Ladislav Tačovský pripúšťa skorší príchodom prvých, horských ľudí ako i možnosť, že tu už žili, ako starousadlíci. V rokoch 2016 až 2020 prebiehal na Trnavskej Univerzite výskum pod názvom „Projekt Huncokár“, ktorého odborné výstupy, v podobe uceleného zborníka, zatiaľ nepoznáme.
Prví horskí ľudia sa spočiatku usádzali v lesoch nad obcami Rača, Svätý Jur a Pezinok – miestna časť Cajla a Limbach. V archívnych zápisoch matrík Svätého Jura sú poznámky o ich horskom bydlisku už z rokov 1727 a 1728. Spomína sa v nich lokalita „in sylvis Stomphensibus“- stupavský les, ale aj les nad Neštichom, historickou časťou Svätého Jura – „ex silva Nestichiensi“. O pár rokov neskôr zachytáva matrikár bližšie neurčenú lokalitu nad Modrou v zápisoch z rokov 1739 až 1740 – „in sylva Modrensi ligna secantibus“. Nad mestečkom Pezinok žilo okolo 20 rodín Holzhackerov už v rokoch 1730 až 1740, hlavne v cajlanských a limbašských lesoch. Známa je z tej doby huncokárska usadlosť prezývaná Reisingerka alebo aj Kolárske, kde v tom čase mohlo žiť viacero huncokárskych rodín, ktoré sa zapisovali do matrík. Boli to: Michael a Philipphus REISINGEROVCI, a rodiny SCHULPEKOMMER, THON, TANGLMAYER, ASCHENSCHWANDTNER, VOGNER a BIBER.
Až druhá generácia prvých horských ľudí, teda ich synovia a dcéry, sa začiatkom druhej polovice 18. storočia začali usádzať hlavne v častianských lesoch – „ex silvis Csasztensibus“, pričom intenzívnejší príchod nových, drevorubačských posíl zaznamenáva častianska matrika po roku 1750, sološnická po roku 1775 a kuchynská, až po roku 1785.
Prví horskí ľudia pochádzali hlavne z týchto rodov: ASCHENSCHWANDTNER, CEHLIN, FLISPOSCHER, FORN(S)BERGER, FRIDRICH, FRIEDL, HAU, HARTINGER, KRETISCH, MILLER, NAY, NIGL, SCHNOBL, SCHWORZT, SCHOLPEKOMMER, SCHMIDT, SONTNER, STEINECKER, REISINGER, REISENAUER, TANGLMAR, TRAUTENBERGER, TOFERNER, VOLF, VOGNER a iných menej známych. V neskoršom období sa začali v matrikách objavovať aj nové, nemecky znejúce priezviská, ktorých nositelia na tomto území dovtedy nežili, nezapisovali sa do matrík z čoho odvodzujeme, že sa presídlili z pôvodnej pravlasti oveľa neskôr, ako ich predchodcovia. Boli to hlavne rodiny: EKHARDT, FRASZ, GROSHAPEL, HINK, HIRNER, MAYERHOFER, NAJDER, SPILLER, SZOLINGER a mnoho iných známych i menej známych. Niektorí členovia svätojurských a pezinských starousadlíckych rodín, s tradičnými huncokárskymi priezviskami, ale prevažne luteránskej náboženskej konfesie sa v priebehu 18. storočia pravdepodobne tiež začlenili medzi pôvodných, horských ľudí, či už ako drevorubači alebo lesní robotníci, horári, či lesní hospodári. Boli to členovia aj z rodov BIBER, FRIDRICH, FORSTER, GRAUS/KRAUS, GRUBER, HABERL, HAIN, KSCHIL, KSCHVANTNER, LINTNER, SCHEN, VOLF a iných.
Z podrobného výskumu archívnych prameňov vyplynuli nové poznatky o príchode prvých horských ľudí do oblasti Malých Karpát, na základe ktorých už vieme, že ich príchod bol individuálny, postupný a prebiehal o generáciu skôr, ako sa doteraz vo všeobecnosti predpokladalo. Spoznali sme identitu prvých Holzhackerov, čo nám umožnilo pokračovať v bádaní po ich pravlasti. Veríme, že v blízkej budúcnosti navštívime miesta a obce, z ktorých, pred viac ako 300 rokmi, prichádzali naši prví huncokárski predkovia.
Alžbeta Mihalovičová, OZ Potomkovia Huncokárov
Článok uverejnený v Modranských zvestiach 05 2022
Foto: Alžbeta Mihalovičová