Alžbeta Mihalovičová
Milí priatelia,
v sobotu 20. júla 2024 sa uskutočnilo už po piatykrát Magdalénske stretnutie potomkov a priateľov Huncokárov v sídle občianskeho združenia Potomkov Huncokárov na Piesku, v areáli v starobylého Holzhacker Hausu. Holzhacker Haus je väčšia kamenná miestnosť, pozostatok z pôvodného drevorubačského domčeka, v ktorom pred viac ako 200 rokmi žili Huncokári – po nemecky hovoriaci drevorubači.
Počasie vyšlo na jednotku s hviezdičkou. Od rána bola oblačnosť, ktorá zmierňovala horúce júlové slnko. Nálada stúpala s príchodom kapely Prúdy riek z Pezinka, v ktorej hrajú a spievajú aj manželia Markoví z huncokárskej samoty Reisingerky a sú priami potomkovia huncokárskeho rodu REISINGER. Predviedli množstvo skladieb z autorskej dielne Andreja Slamku, frontmena kapely, ktoré interpretoval autor spoločne so svojou dcérou Laurou. Ich piesne boli veľmi príjemným spestrením celého podujatia.
Pár minút po 14 hodine zahájil oficiálny program moderátor Jožko Šimeček z Modry. Nasledoval krátky príhovor predsedu občianskeho združenia PH Janka Grausa, ktorý všetkých hostí srdečne pozdravil a privítal. Hneď na úvod zahral na husliach Tomáško Gira – potomok rodu Aschenschwandtner – a uviedol tak poetický prednes básne Janka Pučeka, ktorú precítene predniesla Erika Grausová. Po krátkej hudobnej vsuvke nasledovalo uvedenie do života knižnej novinky Ferka Jablonovského POSLEDNÝ HUNCOKÁR. Autor v knihe opísal svoje spomienky na detstvo prežité v huncokárskej samote v perneckej doline. Kniha je plnofarebná, v tvrdej väzbe a je bohato ilustrovaná autorom, renomovaným výtvarníkom Ferkom Jablonovským. Oplatí sa kúpiť, stojí 12 eur. Ďalší program pokračoval veľmi zaujímavým príbehom hostí z USA, ktorí prišli na Slovensko na pozvanie rodiny Graus. Manžellia Fred Griese a Amy Griese sa vďaka testu DNA spojili s blízkou rodinou Graus a osobne prišli rozpovedať príbeh o svojej babke Anne Graus, ktorá imigrovala do USA v roku 1912 a až teraz sa rodina Grausová na Slovensku dozvedela všetko o jej osudoch a o osudoch všetkých potomkov v USA. S prekladom po celý čas pomáhal skvelý Peter Valentini z Rakúska – potomok z rodu Graus a Zovčík. Stretnutie prišla podporiť aj 96 ročná, najstaršia členka občianskeho združenia Potomkovia Huncokárov Lotty Weber Hrozáňová, posledná potomkyňa Huncokárov, ktorá ovláda huncokársky dialekt a dokáže v ňom komunikovať. Škoda, že už nemá s kým po huncokársky podebatovať. Bolo by to skvelé vypočuť si v rozhovore reč našich predkov. Stretnutia sa zúčastnila aj posledná Huncokárka, Oli Reisenauer z Vyvrate, ktorá sa narodila v lesnej samote nad Kuchyňou a dodnes v nej aj žije. Priniesla upečený typický lekvárový mrežovník – len sa tak po ňom zaprášilo.
V hudobných prestávkach si mohli hostia pochutnávať na kulinárskych špecialitách, ktoré pripravovali dobrovoľníci z občianskeho združenia Potomkovia Huncokárov : Peter Mihalovič uvaril plný kotol originál huncokárskej fazuľovice so slížami a udeným mäskom (nezostala ani jedna fazuľka), Peter Ronec s manželkou Zuzkou pripravovali vo svojej „live schou“ originál kaiserschmarn – sladkú huncokársku pochúťku s jahodovým resterom a Peter Schmidt s Reginou – potomkovia z rodu Hirner a Aschenschwandtner – opekali na otvorenom vyvýšenom ohnisku pstruhy. V bare sa zvŕtala Adelka so svojim priateľom, kde čapovali kofolu, alko aj nealko pivo a varili kávičku.
Hostí obsluhovala milá Lucia Girová – potomok z rodu Aschenschwandtner a Dášenka Geciová z Modry. S prípravami domácej limonády vo veľkých džbánoch pomáhal Luckin brat Tomáško Gira a nad všetkým dozerala a výdatne pomáhala Zuzka Haladová – potomok z rodu Aschenschwandtner a Danka Borovská z Igramu.
Niektorí hostia priniesli so sebou napečené koláčiky, ktoré sa rozdelili po stoloch, aby bolo do čoho zakusnúť pri kávičke. Zjedlo sa aj 5 kg skvelých oškvarkových pagáčikov a ďalších slaných pochúťok.
Program pokračoval až do 18 hodiny na hlavnom pódiu rôznymi moderovanými rozhovormi, príbehmi o Huncokároch, prednesmi básní a hudobnou produkciou živej kapely Prúdy riek. Kapela pre veľký úspech pridávala zopár piesní od svetových autorov.
V areáli Holzhacker Hausu bola inštalovaná výstava fotografií o obnovenej huncokárskej pivničke na Kolovrátku, o ktorej informoval zopár slovami exstarosta z Dolian Jožko Mruškovič. Návštevníci si mohli prezrieť aj výstavu o huncokárskej histórii, pôvodne umiestnenú na Hrade Červený Kameň a teraz presťahovanú do areálu Holzhacker Hausu na Piesku. Pri vstupe bol predajný pult s knihami z vydavateľstva Potomkovia Huncokárov, ale aj s Modranskej muzeálnej spoločnosti.
Na tohtoročnom podujatí sa zišlo celkovo vyše dvesto priateľov a potomkov Huncokárov. Mnohí z účastníkov stretnutia vyslovili slová spokojnosti a ocenili rodinnú a priateľskú atmosféru celého podujatia. Ďakujeme všetkým milým hosťom za návštevu a tešíme sa zase o rok v Holzhacker Hause na ďalšie Magdalénske stretnutie. HUJCAJCOM – DRŽME SPOLU!
