Alžbeta Mihalovičová
Príbeh vyrozprávala Alžbeta Mihalovičová z oz Potomkovia Huncokárov na Magdalénskom stretnutí potomkov a priateľov Huncokárov, Piesok, 20.7.2024
Možno mi dáte za pravdu, že každý má vo svojej rodine nejakého člena, dedka, pradedka, babku či prababku, o ktorej sa nič nevie. Ako keby ani nežili, lebo si na nich už nikto nespomenie. Takáto situácia vznikla nielen v mojej rodine, ale aj v manželovej. Obyčajne sa o týchto príbuzných začíname zaujímať bohužiaľ až vtedy, keď sa už nedá nikoho opýtať.
V našej rodine takouto neznámou bola prababička Regina Geschwandtner Hirner, o ktorej nikto nič bližšie nevedel. Bola to mama moje babky Emilky Hirnerovej. Kedysi dávno babka povedala mojej mame, teda svojej dcére, že jej mamička pochádzala z mnohodetnej drevorubačskej rodiny, mala veľa bratov, z ktorých mnohí v mladosti pomreli, ale dvaja odišli do USA a tam zostali. Jeden z nich sa vraj volal Engelbert.
Určité informácie o Regine boli zachytené na začiatku knihy Mamenka, ktorú napísala nevlastná sestra mojej babky Valika Hirner Bertová. Tento román začína pohrebom práve tejto Reginy – prvej ženy panského horára Johana Hirnera, ktorá zomrela v roku 1907 veľmi mladá, vo veku 33 rokov, na vážnu chorobu. Ale žiadne ďalšie informácie v tejto knihe o Regine neboli a nikto zo žijúcich potomkov nevedel povedať, kde sa narodila, kto boli jej rodičia a kde sú všetci jej príbuzní, keďže pochádzala podľa informácie od jej dcéry z mnohodetnej rodiny z častianskych lesov, čo sa neskôr ukázalo ako falošná stopa. Na pomníku pri jej hrobe v Smoleniciach je vytesaný nesprávny rok jej narodenia. Tých slepých uličiek bolo v tomto príbehu akosi priveľa.
Myslela som si, že keď vybádam Regininých dvoch bratov v USA, tak nájdem aj ich žijúcich potomkov, skontaktujem sa s nimi a dozviem sa všetko aj o mojej prababičke Regine a jej súrodencoch, ktorí zostali žiť na Slovensku. Aká naivná predstava začínajúcej bádateľky. Začala som teda pátrať v prisťahovaleckých súpisoch USA, v sčítaniach ľudu USA a na myheritage som našla jeden podozrivý sobáš v New Yorku na Manhatene v roku 1905. Ženil sa akýsi Eiml Gešteter ( zle prečítané priezvisko Geschwandtner) s Annou Dandelstajer(nesprávne prečítané priezvisko Tanglmayer) a boli tam uvedení aj ich rodičia pochádzali zo Slovenska z akýchsi Rišňoviec a Stoly, čo sa neskôr ukázalo, že boli nesprávne prečítané nemecké priezviská snúbencov a ich rodičov aj ich miesto pôvodu. Stola boli Dolany. Rišňovce mi v roku 2016 veľa nehovorili a ani tie priezviská. Vytlačila som si tento sobášny zápis a asi polroka ležal na mojom pracovnom stole ako poznámkový papier.
Po dlhšom čase som už mala skúsenosti z bádania v matrikách a vedela som, že priezviská sú skomolené, nesprávne preložené Mormónmi a taktiež som už vedela že pri obci Rišňovce bola akási prestupná stanica našich malokarpatských huncokárov na ich ceste do Považského Inovca. Zrazu mi ten sobášny zápis, medzičasom počmáraný mojimi poznámkami, dával iný zmysel. Ženích sa volal Eiml Geschwandtner a nevesta Anna Tanglmayer, ženíchov otec Herman Geschwandtner z Rišňoviec. Okamžite som prehľadala matriky v tejto obci a zistila som, že tu žila akási rodina Vincenta Aschenschwandtnera pôvodom z Častej s Jozefou Marhoffer a mali aj syna Hermana, ktorého priezvisko už bolo skrátené na Geschwandtner. Ale táto rodina zrazu z Rišňoviec zmizla, vďaka Myheritage som zistila kam sa presídlili. Do Považského Inovca na Bielu Bukovinu. A tu som zistila z matrík, že Herman Geschwandtner mal okrem siedmich synov aj dcéry Reginu a Máriu. Ale medzi synmi nebol žiaden Eiml a ani Engelbert. Musela som teda nájsť dôkaz v USA, že Eiml je Reginin brat, čo sa mi podarilo vďaka povolávaciemu rozkazu z roku 1917, kde mal Eiml Geschwandtner presný dátum narodenia a ten sa zhodoval s dátumom narodenia Regininho brata Aurelianusa . To bola tá povestná ihla v kope sena. Takže Reginin brat sa nevolala ani Engelbert z Mamenky a ani Aurelianus z matriky, ale Eiml, tak sa zapisoval v USA . Zo sčítania ľudu sa dalo zistiť veľa informácií o tejto rodine. Eiml podnikal v reštauračných službách, býval v Maiami, mal 6 detí, dve mu zomreli a štyri prežili, ale sa bohužiaľ ich potomkovia na moje výzvy a žiadosti na fejsbuku doteraz neozvali. Eiml zomrel v roku 1964. Druhý brat Július Geschwandtner žil v byte v New Yorku, tiež mal 4 deti, podnikal v sklárskej výrobe. Zomrel v roku 1949 a taktiež jeho potomkovia nereagovali dodnes na moje správy. Tu zostala cesta otvorená…možno sa raz ozvú, alebo si dajú urobiť test DNA
a zistia, že majú príbuzných na Slovensku.
To ale nie je všetko, čo som Vám chcela o Regine a jej bratoch povedať.
Regina mala aj dvoch mladších bratov Ervína a Jozefa, ktorí neodišli do USA, tak zrejme zostali na Slovensku. O Jozefovi zatiaľ nič bližšie neviem. Ale chcem Vám ešte priblížiť, ako som našla hrob prababičkinho brata Ervína v Trenčianskych Bohuslaviciach. Vďaka poznámkam Otta Geschwandtnera z Považského Inovca som sa dozvedela, že Ervin pracoval ako lesný hájnik v Trenčianskych Bohuslaviciach, mal 3 deti Jozefa, Vilmu a Rafaela a manželku Jozefu Tanglmayer z Dolných Orešian. Dala som výzvy na fb profil Hľadáme stratené kontakty a ozval sa jeden pán Kopunec z Tr. Bohuslavíc, že jeho otec poznal Vilmu Geschwandtner, dcéru Ervína Geschwandtnera, ale otec už zomrel, preto ma odporučil na jednu pamätníčku Matildu Macháčovú, ktorá napísala spomienkovú knihu o Tr. Bohuslaviciach a spomenula v nej aj tragické udalosti z dávnych čias a medzi nimi bol aj príbeh Ervína ako lesného hájnika, ktorého zabili pytliaci, za to, že ich nahlásil úradom. Vycestovala som za pani Matildou, ukázala mi hrob prababičkinho brata, tabuľka s nápisom bola odbitá a voľne položená pri pomníku, zázrak, že sa vôbec pri pomníku zachovala. A ukázala mi aj hroby dvoch jeho detí Jozefa a Vilmy a ich mamy Jozefy Tanglmayer, kde nebol žiaden pomník. Zaviedla ma za miestnou pamätníčkou staručkou Révajkou, ktorá si spomenula, že dve Ervínove deti zostali slobodné, ale tretí syn Rafael sa oženil, vyštudoval VŠ a odišiel pracovať na Myjavu. Začalo sa moje pátranie po Rafaelovi Geschwandtnerovi, nakoniec pomohol opäť fejsbúk, lebo sa mi ozval na moju správu Rafaelov vnuk. Cez mail som sa skontaktovala s Rafaelovým jediným synom Romanom. Z rozhovoru vysvitlo, že po otcovi Rafaelovi mu zostalo zopár starých fotografií, dve boli z newyorského ateliéru, ale na zadnej strane neboli poznámky, kto je na tých fotkách. Ja som to samozrejme vedela, lebo som vypátrala členov rodín dvoch Ervínových bratov v USA. Takže dve staré zabudnuté fotografie znovu ožili. Roman Geschwandtner s manželkou Alicou sú tu dnes medzi nami. Vidíme sa osobne po prvýkrát. Hľadala som žijúceho potomka Huncokára Ervína Geschwandtnera dlhých 7 rokov. Roman nič nevedel o Huncokároch a myslel si, že je jediný na svete a nemá žiadnych príbuzných. Mám veľkú radosť, že Roman s manželkou prijali pozvanie na toto naše stretnutie, aby sme sa po toľkých rokoch hľadania mohli osobne spoznať a rozpovedať si navzájom niečo o histórii našich spoločných predkov.
Autor: Alžbeta Mihalovičová z oz Potomkovia Huncokárov
Aiml a Julius Geschwandtner v USA, Enhaced – Colorized
Eimlova rodina v roku 1916 v New Yorku
